Cesta ľudskou rezilienciou v tieni klimatických zmien: filmová odysea nás vezme od zraniteľného pobrežia na východe USA, cez nekonečné púšte Mongolska, až po podzemné mesto v Austrálii a mrazivé brehy Grónska. Nejde o film o klimatickej zmene samotnej, ale o tom, ako sa s ňou vysporiadať. Prostredníctvom osobných príbehov film poukazuje nielen na problémy, ktorým čelíme, ale aj na odolnosť ľudstva, Prostredníctvom osobných príbehov z rôznych kútov planéty film odkrýva, ako komunity – spojené našou spoločnou, krehkou Zemou – nachádzajú odvahu a silu prispôsobiť sa, vydržať a otvoriť nové cesty dopredu s kreativitou a vierou v budúcnosť.

V pripeštianskej osade Išasegu skúmame záhadnú, takzvanú „cvernovú knižku“. Domonkoš Volter doktorand slovenských dejín na budapeštianskej univerzite ELTE je posledných päť rokov umeleckým vedúcim aj Ženského spevokolu v Išasegu a v roku 2022 narazil v dedinskom múzeu na malú knižku, ktorú múzeu v roku 2016 daroval Ľudovít Ragáč. Dvestoročná malá cvernová knižka obsahuje nábožné texty a bola napísaná biblickou češtinou. Mladý vedec tiež naučil ženskému zboru staré piesne, ktoré sa v nej nachádzajú, aby na krste knihy ožili aj stáročia staré slovenské náboženské klenoty.

OUTRA ILHA (Ďalší ostrov) je portrétom komunity z Kapverdských ostrovov, ktorá založila štvrť Amilcara Cabrala na okraji priemyselného prístavu Sines v Portugalsku. Obyvatelia si v duchu vzájomnej pomoci v priebehu rokov sami postavili domy a na nevyužitých pozemkoch – hneď vedľa tovární, na ktorých výstavbe sa sami podieľali – si založili zeleninové záhrady.

Prítomnosť ľudí zvonku zanecháva hlboké stopy v spoločnosti Wayana na hranici medzi Surinamom a Francúzskou Guyanou. Tieto invazívne stretnutia neustále pretvárajú každodenný život i pôvodné územia. Nelegálna ťažba zlata, náboženské zásahy a dokonca aj lekári vedení tými najlepšími úmyslami zanechávajú stopy, ktoré v sebe často nesú prvky tichej násilnosti. Parasisi mapuje viditeľné narušenia i jemné ozveny kolonializmu a odhaľuje, ako postkoloniálne mechanizmy pretrvávajú v súčasnej realite pôvodných obyvateľov.

Posádka nadšenců se vydává v monoxylu, plavidlu vydlabaném z kmene stromu, na cestu napříč Egejským mořem. Jde jim o to ověřit, jak mohli první zemědělci před 9 000 lety přicestovat z Malé Asie do Evropy. Dokument odhaluje nová fakta o dávné evropské historii.

Strážca lesa – Príbehy zo srdca lesa je poetická dokumentárna cesta mystickou krajinou Podlasia, kde sa prelína príroda, duchovno a sloboda. Tomasz otvorene hovorí o ochrane vlkov a zubrov, pomoci utečencom na hraniciach i o tom, ako prostredníctvom sociálnych sietí inšpiruje mladšie generácie k návratu k divokej prírode.
„Nežije len v lese. Je jeho strážcom.“
Kúzlo Bielovežského pralesa, sloboda a boj za prírodu.
Zoznámte sa s Tomaszom Onikijukom – strážcom lesných tajomstiev, ktorý žije v súlade s prírodou už od detstva. Bylinky, divé zvieratá, rituály predkov... a boj o každý kúsok lesa.
Strážca lesa sa nebojí ozvať – pomáha utečencom, chráni zubry i vlkov a na sociálnych sieťach inšpiruje mladých ľudí, aby si zamilovali prírodu.

Jean-Louis Perrier, ktorý sa od roku 1965 venuje sezónnemu presunu stád (transhumancii), udržiava v oblasti Cévennes na juhu Francúzska pastierske tradície – ako napríklad pešie presuny či zveľaďovanie stád – spoločne s mladými, zanietenými pastiermi. Táto vášeň však dnes čelí mnohým výzvam: návratu vlkov, nedostatku krmiva, reštriktívnym predpisom či ekonomickej nestabilite sektora chovu oviec.

Dvaja kamaráti opúšťajú istoty 21. storočia a vydávajú sa na nebezpečnú cestu do srdca Južného Sudánu. V drsnej a neľútostnej divočine, medzi africkými kmeňmi, hľadajú stratenú esenciu spoločenstva. V tvárach, príbehoch a rituáloch ľudí, ktorí sa spoliehajú jeden na druhého, sa snažia nájsť to, čo sa vytratilo z našej civilizácie.
Film nie je nepohodlným pohľadom do vzdialeného sveta. Je to provokatívna cesta k poznaniu, že kľúč k našej budúcnosti sa možno ukrýva v najhlbšej minulosti. Je to výzva znovu objavovať to, na čom by nám malo skutočne záležať.

Dvaja mladí ľudia sa rozhodnú nakrútiť dokument o životných podmienkach na vidieku či v konkrétnych lokalitách tejto čiastočne vyľudnenej krajiny – Moldavskej republiky. Keďže sú sami Moldavcami a zároveň súčasťou diaspóry, snažia sa pozrieť na druhú stranu mince, ktorú vytvára prevládajúca paradigma vštepovaná mladým generáciám: „Z Moldavska treba utiecť čo najďalej.“