rozhovor peter maraky etnofilmDvadsiaty druhý ročník prehliadky filmov o ľudovej kultúre a človeku sa uskutoční v novembri 2022. Jeho hlavní organizátori, Kysucké kultúrne stredisko v Čadci, Žilinský samosprávny kraj a Mesto Čadca, začínajú v týchto dňoch s jeho prípravami.

O samotnom festivale, jeho histórii ale i o tohtoročnom ročníku sme sa rozprávali s jeho zakladateľom a  predsedom festivalu Petrom Marákym.

Čo je ETNOFILM?

Medzinárodný filmový festival Etnofilm Čadca je prezentácia a konfrontácia súčasnej celosvetovej tvorby dokumentárneho etnografického filmu. Medzinárodná súťaž ponúka filmy na témy z oblasti sociálnej a kultúrnej antropológie a etnológie v širokom zábere, od rozmanitých prejavov tradičnej ľudovej kultúry, až po mapovanie života súčasného človeka v komplexnosti a  zložitosti  meniaceho sa sveta i spôsobu života. 

Ako a prečo vznikol?

Myšlienka zorganizovania festivalu národopisných filmov vznikla v roku 1978 v rámci kontaktov Kysuckého múzea s pracovníkmi Etnomuzikologického oddelenia vtedajšieho Umenovedného ústavu Slovenskej akadémie vied (dnešný Ústav hudobnej vedy SAV). Kolektív pod vedením popredného slovenského folkloristu Dr. Oskara Elscheka a vedúceho technického tímu Ing. Miroslava Ruttkaya-Dauka vtedy s múzeom spolupracoval na filmovej dokumentácii ľudových tancov a hudby v zanikajúcej obci Riečnica a tiež výroby tradičných hudobných nástrojov – píšťale koncovky, prenosného cimbalu a husličiek na Kysuciach. Zo spoločných úvah, inšpirovaných najmä návrhom známeho filmového režiséra - dokumentaristu Dr. Martina Slivku a nadväzujúc na už existujúci festival amatérskych národopisných filmov v Rožnove pod Radhoštěm, dohodlo sa zorganizovanie festivalu profesionálnej filmovej a televíznej tvorby o ľudovej kultúre v Čadci. Vedenie Kysuckého múzea, ktoré sa stalo sekretariátom festivalu, bolo motivované aj záujmom o intenzívnejší a pravidelný kontakt špičkových odborníkov – etnografov s Kysucami, kde bolo od polovice 70. rokov 20. storočia rozbehnutých viacero ambicióznych projektov v oblasti ochrany tradičnej ľudovej kultúry. Okrem tvorby zbierok múzea, to bolo aj budovanie Múzea kysuckej dediny (skanzenu) v Novej Bystrici-Vychylovke, ale najmä komplexný výskum zátopovej oblasti obcí Riečnica a Harvelka.

rozhovor peter maraky etnofilm 1

Pre mesto Čadca a vedenie rezortu kultúry v okrese bola príprava celoštátneho kultúrneho podujatia festivalového typu vhodnou príležitosťou na podporenie dostavby a dofinancovania vtedy ešte rozostavaného Domu kultúry. Kysuckému múzeu sa podarilo zainteresovať na organizovaní a materiálnom i finančnom zabezpečení festivalu postupne až dve desiatky spoluusporiadateľských organizácií. Okrem krajských, okresných a mestských kultúrnych a spoločenských organizácií sa na prípravách a zabezpečení Etnofilmu podieľali aj ústredné slovenské filmové, televízne a vedecké inštitúcie. Tak sa podarilo na prípravách a priebehu festivalu, na činnosti jeho prípravného výboru, organizačného štábu, výberovej komisie a hodnotiacej poroty a podobne, ale aj v radoch hostí festivalu a ako aktívnych besedujúcich na voľných tribúnach a neformálnych diskusiách po premietaniach súťažných filmov, zainteresovať desiatky odborníkov z radov umelcov, vedcov, publicistov, kultúrno-výchovných pracovníkov zaoberajúcich sa poznávaním, ochranou a popularizáciou tradičnej kultúry z celého vtedajšieho Československa a postupne aj zo zahraničia.

Festival je špecifický svojim zameraním, nebolo to v tom období problém, resp. neobávali ste sa nízkeho záujmu o takýto typ festivalu?

Čadca a celý vtedajší spoločný kysucký okres prežívali v druhej polovici 70. rokov mimoriadny rozvoj aktívneho záujmu o kultúru. Prirodzene, že osobitná pozornosť bola venovaná tradičným umeleckým prejavom – ľudovej piesni, hudbe a tancom. Úspešne sa rozvíjali aktivity miestnych folklórnych skupín i folklórnych súborov – Kysučan a Kelčovan, vznikli folklórne festivaly v Dunajove a Turzovke, ale aktívna bola aj činnosť ochotníckych divadelných súborov, úspešný bol festival Palárikova Raková, vznikol vynikajúci Kysucký spevokol. V meste dobre fungovalo Kino Palárik, rozvíjala sa výstavná činnosť múzea aj galérie. Prístavbou Palárikovho domu o priestory múzea, vybudovaním experimentálnej Okresnej knižnice a Domu kultúry sa dobudovala dovtedy zanedbaná kultúrna infraštruktúra okresného sídla. Darila sa obnova viacerých kultúrnych pamiatok v okrese. Išlo o dômyselnú a systematickú koncepciu odboru kultúry vtedajšieho Okresného národného výboru pod vedením Dr. Rudolfa Geráta.

Aké teda boli reakcie verejnosti, či už odbornej alebo širokej?

Za tejto situácie sa úmerne k zvýšeniu a komfortu ponuky rapídne zvýšil aj záujem verejnosti o kultúrne podujatia. Už na prvom ročníku festivalu v decembri roku 1980, konanom ešte v Kine Palárik, lebo Dom kultúry nebol dostavaný, sme do programu zaradili v rámci nesúťažných projekcií aj pre širokú verejnosť atraktívne pozoruhodné celovečerné hrané filmy a tiež projekcie pásiem animovaných filmov organizované pre detských divákov. Pokiaľ si pamätám tak záujem laickej verejnosti bol značný. Reakcie odbornej verejnosti sú dobre zdokumentované v dobovej tlači a tiež v monotematickom čísle časopisu SAV Slovenský národopis.

Etnofilm bol hneď od prvého ročníka vítaným a rešpektovaným podujatím tak v radoch vedcov, ako v radoch umelcov a kultúrnych pracovníkov, zďaleka nielen v regióne, ale v celej vtedajšej republike, vrátane jeho českej časti. S postupnou prítomnosťou zahraničných účastníkov na festivale a najmä po zmene možností kontaktov so zahraničím po Nežnej revolúcii sa od roku 1990 Etnofilm premenil na medzinárodný festival. Jeho autorita sa neznížila ani po rozdelení Československa, k čomu akiste prispel aj fakt, že naďalej sa na práci festivalovej poroty doposiaľ aktívne zúčastňujú aj českí kolegovia, v súťaži filmov a videozáznamov býva česká produkcia bohato zastúpená. Medzi spolupracujúcimi inštitúciami spravidla nechýba ani Veľvyslanectvo Českej republiky.

Prekvapilo vás na festivale niečo v pozitívnom alebo negatívnom zmysle?

rozhovor peter maraky etnofilm 2V nedávnych ročníkoch Etnofilmu, nehľadiac na pandémiou podmienený v roku 2020, bolo cítiť celkový pokles osobnej účasti tvorcov na festivale a tiež pokles divákov. Ide o celkový trend ostatných rokov na filmových festivaloch pod vplyvom internetu a možností streamovania, ktoré umožňujú prehliadať si filmy cez internet priamo v domácnosti. Na toto organizátori festivalu zatiaľ nezareagovali dostatočne. Problém je aj v podcenení dramaturgickej skladby a výberu nesúťažných filmov, ktorých ponuka musí byť atraktívnejšia než rozsiahla ponuka bežne dostupná na množstve televíznych kanálov, a tiež ponuka prostredníctvom voľne dostupného, ba aj v smartfónoch všadeprítomného internetu. To nie je vonkoncom jednoduché. Ani organizovanie vedeckých a filmárskych odborných stretnutí s osobnou účasťou nie je v záplave ponúkaných sympózií, seminárov, konferencií a tiež množstva iných festivalových podujatí bezproblémové. Pred Kysuckým kultúrnym strediskom a ďalšími súčasnými organizátormi Etnofilmu je tak veľká výzva vrátiť festivalu jeho príťažlivosť a dôstojné miesto v spoločenskom a kultúrnom živote mesta Čadca a celého kysuckého regiónu.

Zjednodušene povedané, od začiatkov išlo na festivale o spojenie filmu a vedy, na ktorom výrazne participovali nielen kultúrne a vedecké inštitúcie ale i vtedajšie orgány verejnej moci. Ovplyvnili vtedajšie spoločenské podmienky charakter a zámer festivalu?

Áno. Počiatky festivalu súviseli najmä s priamymi osobnými kontaktami. Výhodou bolo, že festivalu sa pomerne úspešne podarilo vyhnúť ideologickému vplyvu vtedajšieho režimu. Naopak Etnofilm využil obdobie tzv. perestrojky a na festivale sa postupne prezentovali tzv. trezorové diela, teda dovtedy zakazované. Možno povedať, že festival bol aj v rokoch tzv. reálneho socializmu relatívne nezávislý a tento charakter si, vďakabohu, uchoval dodnes.

Prečo sa oplatí byť súčasťou ETNOFILMU, či už z pohľadu odborníka alebo laika, diváka?

Dôvod je jednoduchý. Súčasná rozporuplná spoločnosť potrebuje sebareflexiu. Filmy s antropologickou tematikou, zaoberajúce sa správaním ľudí v rámci formálnych a najmä neformálnych skupín, reakcie na rozličné spoločenské situácie, postavenie jednotlivca v rôznych prostrediach, odlišnosti kultúrnych javov v globalizovanom a predsa etnicky a kultúrne rozmanitom svete môžu prispieť k lepšiemu porozumeniu odlišností a k zlepšeniu prepotrebnej tolerancie medzi ľuďmi.

Bude tohtoročný 22. ročník niečím iný ako tie predchádzajúce?

Treba si uvedomiť, že od prvých ročníkov festivalu došlo aj k mnohým zmenám. Koordinácia medzi čoraz divergentnejšie pôsobiacimi spoluorganizátormi je v súčasnosti zložitejšia aj preto, že generačnou obmenou aktívnych organizátorov a účastníkov festivalu výrazne zoslabli osobné kontakty, najmä medzi Čadcou a Bratislavou, tie bude treba obnoviť. Aj v porovnaní s nedávnymi ročníkmi treba predovšetkým prehodnotiť spôsob organizácie festivalu a jeho program prispôsobiť novým podmienkam, zohľadňujúcim tak možnosti najnovších informačných technológií, ako aj typy audiovizuálnych produktov. Celkom určite treba zatraktívniť aj ponuku nesúťažných filmov, najmä bežne v distribúcii nedostupných, pripraviť cielené projekcie vhodné pre príslušné skupiny potenciálnych divákov ( mládež, deti, seniori a podobne). Umožniť sledovanie, najmä súťažných projekcií, aj online, cez internet, zapojiť do priebehu festivalu lokálne televízie a prirodzene verejnoprávnu RTVS.

rozhovor peter maraky etnofilm

V rámci sprievodných podujatí vytipovať také, ktoré opäť prilákajú na osobnú účasť tvorcov a vedcov a umožniť im nielen výmenu skúseností a názorov, ale aj motivovať ich k vzájomnej spolupráci pri tvorbe audiovizuálnych diel s antropologickou a etnologickou problematikou, filmov, videozáznamov a iných audiovizuálnych produktov o človeku a jeho interaktivite v rámci rôznych ľudských spoločenstiev. Inými slovami: urobiť festival lokálne aj globálne užitočným, aby ako dosiaľ aj naďalej obohacoval kultúrny život na Kysuciach a prispieval aj k celoslovenskej ponuke kultúrnych podujatí.

PhDr. Peter Maráky, etnograf, múzejník a pamiatkar, bývalý riaditeľ Slovenského národného múzea a Kysuckého múzea, spoluzakladateľ festivalu Etnofilm Čadca

Rozhovor pripravila Mgr. Silvia Kajánková
Foto: Peter Maráky