Druhý deň festivalu sme ako prvé navštívili Kysuckú knižnicu, v ktorej sa tento rok koná program, ktorý je venovaný skupinám materských, základných a stredných škôl. Takto špecifikovaný program je navrhnutý po prvý rok.
Konkrétne sme sa prišli pozrieť na program, ktorý bol venovaný vekovej kategórií základnej školy prvého stupňa s názvom Zvuky nie sú muky. Tento program pripravuje Slovenský ľudový umelecký kolektív alebo SĽUK. Poslaním SĽUK-u je umelecky šíriť a posúvať ľudovú tradíciu, ktorá je u nás zvykom už dlhé stáročia. Na tomto festivale sme ich mohli zažiť nielen prostredníctvom programov pre mládež, ale mali sme možnosť pozrieť si ich jedinečnú Výstavu
O nehmotnom kultúrnom dedičstve Slovenska, ktorá sa nachádzala na druhom poschodí kultúrneho domu a v piatok podvečer na Slávnostnom vyhlásení výsledkov festivalu, kde sa predstavili s programom SLOVENSKO.
Predstavenie s názvom Zvuky nie sú muky priblížil a ukázal našej najmladšej generácií slovenské, ľudové a tradičné zvyky prostredníctvom hudby, hudobných nástrojov či milými a poučnými scénkami. Svojou tvorbou ukázali akí sú zapálení pre svoju prácu a ako žijú hudbou, ktorú s vášňou prezentujú. V každej časti zapájali publikum detí a nechali ich hádať hudobné nástroje, ktoré sú pre náš folklór typické. Deti sa vďaka uvoľnenej atmosfére nebáli hlásiť a zapájať sa. Bábkoherec Ivan Gontko sprevádzal celý program so skvelým prístupom a podporoval detskú zvedavosť. Vedel s nimi krásne komunikovať a upútať ich pozornosť. Za nás hovoríme, že upútal aj tú našu. Ako deti hádali nástroje, tak ich aj prezentovali a hrali na nich.
Mohli sme počuť krásne melódie z fujary, huslí, cimbalu či čela. Po ukážke samostatných hudobných nástrojov, ich postupne spojili, a my sme sa mohli započúvať do jednotnej harmónie. Tlieskalo sa do rytmu a deti sa s radosťou zapájali. V ďalšej aktivite sa hrali na ovečky, dostali zvončeky na krk a mali chodiť po štvornožky, ďalej tvorili príbeh s obrazmi, ktoré držali a pán Gontko, ktorý stvárňoval baču tento príbeh vyspieval. Každá jedna činnosť vyčarila úsmev na tvárach každého dieťaťa. Naučili sa o hudobných nástrojoch, o hudbe a tradíciách prostredníctvom interaktívneho obsahu, ktorý SĽUK vynikajúco zvládol pripraviť. Z nášho hľadiska môžeme povedať, že sa zabávali všetci, nielen žiaci základnej školy.
Z celej hudobnej skupiny sršala radosť a pocit tepla, dokázali sa predať a rozdať všetko toto nadšenie. Bolo krásne vidieť ako hudba spája a zjednocuje ľudí bez rozdielu vo veku. Týmto podujatím a programom sa im podľa nášho názoru podarilo vložiť počiatky vzťahu k našej kultúre a hudbe samotnej.
autor:
Slavomíra Cedzová, Soňa Gardianová
Žilinská univerzita, Fakulta humanitných vied, Mediamatika a kultúrne dedičstvo