22. ročník festivalu ETNOFILM sa odohráva ako zvyčajne v Čadci. Do tohto ročníka sa prihlásilo 68 filmov z 21 krajín sveta, z ktorých medzinárodná porota vybrala do súťažnej časti 20 filmov.  

Hneď prvým dňom bol program nabitý dokumentárnymi filmami, ktoré svedčia o jeho zámere. Mohli sme to spozorovať hneď po usadení a vzhliadnutí prvého záberu. Dokumenty nás prirodzene vtiahli do deja a života ľudí, ktorí sa nebáli ukázať ako žijú a prostredníctvom nich s nami zdieľali seba. Dokázali v nás vyvolať pocity šťastia, smútku, prekvapenia či radosti a hlavne súcitu. Ocenili sme prácu pani tlmočníčky a možnosti počuť každý dokument v doslovnom preklade.

Festival otvoril dokument s názvom Tobačni spomini, ktorý ukazoval zábery ľudskej práce na poli v krásnej obyčajnosti. Ich celoživotná práca spočíva v pestovaní tabaku, staraní sa o polia a o svoju rodinu. Ich život bol obdivuhodný a zarážajúci, ich realita bola tak odlišná od dnešného uponáhľaného života, a to nás uchvátilo. Nasledujúcim dokumentom sme prešli do sveta žien, ktoré opustili svoju rodinu a presťahovali sa do cudzej krajiny, zarábali prácou v domácnostiach iných. Príbeh každej ženy bol ťažký a pôsobil na naše city. Tým, že sú to ženy, tak nám to bolo blízke a bolo ťažké počúvať okolnosti, ktorými si museli a stále musia prechádzať. Poukázali na problematiku imigrantiek a ich neférové zaobchádzanie s nimi.

Premietanie dokumentov naďalej pokračovalo, avšak našou ďalšou zástavkou bol Mestský úrad, v ktorom nás privítal primátor mesta Čadca. Mali sme možnosť byť v prítomnosti dôležitých osobností, ktoré už dlhé roky pracujú na tom, aby sa tento festival uskutočňoval každým rokom. Cítili sme sa, akoby sme boli súčasťou, pretože sme boli priamo pri konverzácií „hláv“, ktoré nielen spomínali na minulé roky festivalu, ale tešili sa i na tohtoročný priebeh a zamýšľali sa aj nad možnosťami zlepšenia a napredovania festivalu

Ďalšou časťou programu bola vernisáž umelca Ivana Kelly Köhlera, ktorá niesla názov TUROŇKO – TUROŇ - TURVOŇ. Výstava bola sprevádzaná kapelou, ktorá pozostávala z troch mladých a talentovaných hudobníkov. Skvele dopĺňali atmosféru fašiangovej tematiky, ktorej sa samotný autor rád venuje. Počuli sme prejavy jeho najbližších priateľov o jeho tvorbe a unikátnej osobnosti. K záveru on sám povedal pár slov, a tak ukončil celú výstavu a my sme sa mohli detailnejšie pozrieť na jeho diela. Vystihovali tradičnú ľudovú ale originálnu fašiangovú myšlienku. V dobrej spoločnosti sme sa občerstvili a pokračovali tradičným sprievodom. Sprievod tvorili ľudia v kysuckých krojoch a na čele bol symbol festivalu – fašiangová maska Turoň. Sprevádzala ho krásna ľudová hudba a spev folklórnych súborov, ktorá v nás zanechala pocit hrdosti na naše tradície.

Ukončením sprievodu sme plynule prešli do ďalšieho slávnostného programu festivalu v Dome kultúry v Čadci.  Pred samotným otvorením festivalu bola prezentácia knihy Petra Kršáka „Dejiny sebavedomia“, s ktorým sme sa neskôr mali možnosť porozprávať viac o jeho tvorbe, ktorá ide ruka v ruke s jeho životom. Počas samotného otvorenia festivalu sa nám prihovoril predseda poroty Peter Maráky, riaditeľka KKS v Čadci Silvia Kajanková, predsedníčka ŽSK Erika Jurinová.  

Prvý festivalový deň sme ukončili slovenskou tvorbou pod názvom Ovčiarskou cestou. Autentické príbehy pastierov nám priblížili ich každodenný život na salaši a v prírode. Rozprávanie každého z bačov, ktorí spomínali na svoje životy od mladých chlapcov po starobu, boli doplnené ich osobnými zážitkami. Prekypovali vďačnosťou a hrdosťou za to, že mohol ich život vyzerať práve takto. Zanechali v nás pocit obdivu voči tejto profesií. Dokument bol doplnený krásnymi zábermi magickej slovenskej prírody. Toto premietanie v sále bolo čerešničkou na torte tohto dňa.

Už prvý deň nám ukázal dôležitosť toho učiť sa, vidieť a vnímať iné kultúry a byť tolerantným voči inakosti. Kultúra, v ktorej vyrastáme je zakorenená hlboko v nás, bez toho aby sme si to uvedomovali, ako sa hovorí, starého koňa neosedláš, teda častokrát sa nevieme zmeniť, ale vždy vieme mať otvorené oči a srdce. A práve teraz to môžeme robiť prostredníctvom ETNOFILMU.

autor: študentky Katedry mediamatiky a kultúrneho dedičstva Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline.